Muzikálnej rodinke z lanovky na Dachstein

Autor: Zuzana Široká Faisst | 21.8.2019 o 17:30 | (upravené 21.8.2019 o 17:42) Karma článku: 10,01 | Prečítané:  9190x

Bác-bác, bum bác, haťa-paťa zumba... tisíckrát za sebou. Rad pred turniketom sa posúva mučivo pomaly. Mätež jazykov z celého sveta prehlušuje vyrevovanie odrhovačky z mobilného telefónu v rukách dievčatka sediaceho v kočíku.  

Asi každých päť minút mobil stíchne a nahradí ho sýty, melodický hlas mladej ženy. Bác-bác, bum bác, haťa-paťa zumba...
Mobil prevzali rodičia, lebo selfie. Duck face sprava, duck face zľava, kardashianovské pozadie v značkových legínach zozadu i zboku, v podrepe aj v úklone. Čínskych turistov zoradených pred turniketom mamka raz-dva rozoženie buginou. Na selfíčka je potrebný priestor. A toho je v šore na lanovku neúrekom. Dieťa vtlačené medzi automat na popkorn a monitor s informáciami začína pomrnkávať. Bác-bác, bum bác, haťa-paťa zumba... mamička vie, čo ho upokojí. 

Repríza v lanovke: Bác-bác, bum bác, haťa-paťa zumba, manávrovanie kočiarikom pred oknom, selfíčka z každého uhla, fotogenické tenisky s tromi pruhmi na držadle. Babka s dedkom sa musia uhnúť, no čo už, aj nemecká rodinka, aj dve české dámy vo vibramkách sa zomkli, aj celý zájazd Kórejčanov. Bác-bác, bum bác, haťa-paťa zumba... 

Repríza v nadmorskej výške 2110 metrov: Bác-bác, bum bác, haťa-paťa zumba... Rodinka českých turistov čaká, ktorým smerom sa spievajúca rodinka vyberie, aby sa oni vydali tým opačným.       "Ježišmária, šak zapni jej to zas, kým sa celkom nerozreve," diriguje mamička aranžujúc si okolo pása ružovú mikinu. "Nechcem tu tvrdnúť do večera."
"Ale veď aspoň na jednu vyhliadku pôjdeme, nie? Sme sa dohodli, je to len dvadsať minút." Otec rodiny prestavuje telefón raz na panoramatické snímanie, raz na detaily, potom zas na portrét." Bác-bác, bum bác, haťa-paťa zumba...
"Si choď, ja tu počkám. Budem sa opaľovať. A ber aj malú." Selfie s ľadovcom v pozadí.
Bác-bác, bum bác, haťa-paťa zumba... tentoraz z čierneho telefónu. Dieťa, asi dvojročné, si púšťa pesničku celkom samé. Malý génius.

"Tomu sa hovorí kultúrny import," zašomre môj muž a vyloží si ruksak na chrbát. Párik rakúskych turistov, ktorý s nami podstúpil tortúru už v lanovke si súhlasne ťukne do klobúkov a berie nohy na plecia. Bác-bác, bum bác, haťa-paťa zumba...
Vzďaľujeme sa od rodinky čo najrýchlejšie, máme pred sebou dlhú túru až ku krížu na vrchole, primitívna melódia a idiotský text nás však sprevádzajú ešte niekoľko mučivých minút a vracajú sa vo vlnách s poryvmi vetra.
Niekedy sa na cestách celkom radi prihovárame slovenským a českým turistom, tentoraz sme sa však ponáhľali kade ľahšie. A hoci sa s deťmi rozprávame výhradne po slovensky, tentoraz, asi prvý raz v živote, sme sa kolektívne hanbili a prešli sme radšej na nemčinu.

Milá rodinka z lanovky na Dachstein, vlastne sme sa predsa len mohli dať do reči. Požiadali by sme vás, aby ste už konečne stíchli. Zavreli klapačku, vypli mobil a započúvali sa do výberového ticha hôr. Preto sa tam totiž chodí, viete? Nie kvôli selfíčkam, lež pre šum vánku v kosodrevine, cinkanie kozích zvončekov, hrkotanie uvoľnených kamienkov na chodníkoch, pískanie svišťov a hvízdanie dravých vtákov a, pre mňa-za mňa, aj pre výskanie uveličených turistov nad majestátnou panorámou. 
Srdečne pozdravujeme a dúfame, že už sa nikdy nestretneme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

CYNICKÁ OBLUDA

Ďakujeme ti, Boris Kollár!

Vláda Smeru už mohla byť minulosťou, ale úžasná politická intuícia Borisa Kollára ju zachránila.

Autorská strana Beaty Balogovej

Kam odchádza Robert Fico a prečo je jeho odchádzanie škaredé

Ficova metamorfóza ublíži všetkým.


Už ste čítali?