Spoločenská sála v švábskom mestečku - drevené trámy, najmodernejšia ozvučovacia technika medzi medailami ovenčenými jeleními parohmi, tlmené rozhovory a občasné výbuchy smiechu, deti naháňajúce sa na javisku za oponou, vôňa kávy, tvarohových koláčov a... krvi.
Kultúrne a športové podujatia tu bývajú na dennom poriadku - hviezdy nemeckých šlágrov si podávajú kľučku s lokálnmi účastníkmi zimných olympiád, koncert novoapoštolského zboru strieda ruský balet a vzápätí výstava ručných prác. Dvakrát za rok však úhľadné rady stohovateľných stoličiek vystriedajú skladacie lôžka, umelci prepustia miesto lekárom, zdravotnému personálu a dobrovoľníkom z Červeného kríža. Akcia darovania krvi sa teší veľkej obľube; kto môže, príde a pomôže.
Môj svokor darovával krv až do sedemdesiatky. Desiatky ráz. Už ho asi nedobehnem, no odkedy tu bývam (a keď práve nie som chorá, tehotná, alebo nevážim menej než 50 kíl), tiež sa rada pridávam. Darovanie krvi nikdy nebolo jednoduchšie - niekoľko týždňov pred akciou príde písomná aj e-mailová pozvánka s rozsiahlou správou o tom, na čo sa darovaná krv z posledného obdobia použila, popisom darcovských výhod a inými zaujímavými informáciami. Odber prebieha veľmi organizovane, darcovia prejdú niekoľkými stanicami, kde vyplnia rozličné zdravotné a etické dotazníky, dajú sa vyšetriť lekárom a odobrať kontrolnú vzorku krvi. Pestrý výber nápojov a ovocia pomáha doplniť chýbajúce tekutiny pred aj po odbere. Ja sa tu pravidelne stretávam s kamarátkami, na ležadle pri odbere preberieme kadejaké zaujímavé témy, vždy sa nájde niekto známy i neznámy na rozhovor. Pomedzi nás sa tmolia deti, dobrovoľníci z Červeného kríža ich zásobujú nálepkami, farbičkami, maľovankami, leukoplastmi a obväzmi.
Na ležadlách pumpujú päsťami remeselníci v pracovnom oblečení vedľa učiteľov z neďalekej základnej školy, pokladníčka zo supermarketu klebetí so susedom v obleku, partia tesárov, ktorá dostala špeciálne platené voľno, dorazila v dobrej nálade a tradičných čiernych vestách, zopár maturantov napichnutých ihly oslavuje osemnástku.
Spoločné darovanie krvi je v dedine hlboko zakorené, nielen ako akt spoločenskej angažovanosti, pomoc blížnemu, ale aj ako tradičná spoločenská hodnota, súčasť identity. Vyše 200 000 dobrovoľníkov Červeného kríža v Nemecku sa stará o pravidelené odbery v obciach a mestách, na výstaviskách, univerzitách či počas podujatí. Množstvo firiem, korporácií a neziskových organizácií zaradilo darcovstvo krvi do svojej korporátnej identity, do programov sociálnej angažovanosti. Ročne sa vďaka Červenému krížu uskutoční 43 000 odberových akcií.
Po odbere a odpočinku pod dohľadom mladých dobrovoľníkov, ktorí pri červenom kríži absolvujú dobrovoľný sociálny rok, sa v časti spoločenskej sály premenenej na reštauráciu (s obrusmi, papierovými servítkami a vázami s orgovánom) podáva káva a koláče, sekaná so zemiakovým šalátom, cestoviny a nealkoholické nápoje. Pre darcov aj pre ich deti zadarmo, pretože deti dneška sú darcami zajtrajška. Som si však istá, že všetci, a pri odberoch v našej dedine ich bývajú desiatky, by prišli aj tak, pre dobrý pocit. A tiež preto, že konanie dobra je také jednoduché.