Po štvrtej triede na gymnázium?

Autor: Zuzana Široká Faisst | 10.1.2017 o 11:34 | (upravené 10.1.2017 o 11:53) Karma článku: 10,47 | Prečítané:  15014x

Deväťroční chalani žijú prítomnosťou. Ešte nevyrástli z hier, stále pendlujú medzi vzrušujúcim svetom fantázie a realitou školáckeho dňa. Nemeckí štvrtáci sa však musia rozhodnúť, kam sa bude uberať ich profesná kariéra. 

Môj syn navštevuje posledný ročník základnej školy. Má deväť rokov a chodí do štvrtého ročníka v spolkovej krajine Bádensko Württembersko. V septembri nastúpi na gymnázium. Je mu to jedno. Niežeby mal školu úplne na saláme, nezaoberá sa ňou však ani o sekundu dlhšie ako je nevyhnutné. Bobovanie, lyžovanie, futbal, kamaráti, lego, varenie, čítanie, experimenty v garáži a milión iných činností považuje za dôležitejšie.

Prechod na vyšší školský stupeň je pre nemeckých rodičov veľká téma. Ide predsa o budúcnosť ich dieťaťa, spoločenskú prestíž, vzkriesenie vlastných ambícií. Ide o veľa. Do rozhovorov s rodičmi sa zamiešal panický podtón.

Deti majú na výber z troch druhov sekundárnych škôl. Prvým je klasické osemročné (niekde deväťročné) gymnázium ukončené maturitou. Rozhoduje sa preň asi 40 percent štvrtákov. Najviac detí prechádza na takzvanú reálnu školu, bez maturity ale s možnosťou konkrétnej profesnej špecializácie vo vyšších ročníkoch. Čoraz menej detí sa hlási na takzvané Hauptschule (Werkrealschule), ktoré sú obdobou našich učňovských škôl. Prechody medzi jednotlivými druhmi škôl sú síce možné, ale nie veľmi časté.

Kým som nepoznala nemecký školský systém, bolo pre mňa nemysliteľné poslať dieťa na školu bez maturity. V našej rodine ju má každý vrátane starých rodičov. V Nemecku nie je až taká bežná a priznávam, že som sa na začiatku môjho nemeckého života pozerala na ľudí bez maturity zhora, z piedestálu absolventa slovenskej vysokej školy humanitného zamerania;) Nuž, mýliť sa je ľudské, dávno som si svoju mienku poopravila, vzdelanie a obzor som si rozšírila o nemeckú vysokú školu. Pretože na rozdiel od Slovenska sú nemeckí odborníci v danej oblasti skutočnými obdorníkmi v danej oblasti. Vďaka školskému systému, prepojeniu výučby s praxou a skorému zapojeniu do ekonomických procesov je úroveň profesionality veľmi vysoká. Ak stretnete napríklad takého kominára, môžete si byť istí, že ovláda nielen vymetanie komínov, technické a ekologické norny, ale aj najmodernejší softvér vo svojej oblasti a energetické poradenstvo. Hneď po nástupe do práce sa môžete spoľahnúť na to, že vie, čo má robiť a odvedie kvalifikovanú a zodpovednú prácu.

Čo by napríklad v takom slovenskom Papservise dali za mladého vyučeného sústružníka, ktorý samostatne prečíta technický výkres, pripraví si materiál, nasadí ochranné okuliare, zapne stroj, v rozumnom čase vyprodukuje kvalitný výrobok, postará sa o sústruh aj o bezpečnosť práce a všetko podrobne zdokumentuje.

Na druhej strane práve kvôli tejto vysokošpecializovanej odbornosti je v Nemecku veľmi ťažké križovať medzi odbormi. Na rozdiel od Slovenska pri bankových priehradkách nenájdete pedagogičky a v pekárni záhradníkov. 

Späť k aktuálnemu problému. Môj syn má deväť rokov, neviem, či ho to v budúcnosti bude ťahať k sústruhom, komínom, karadiovaskulárnym zákrokom alebo krásnej literatúre. Zaujíma ho všetko. A to ešte netuší, že existujú aj povolania ako úradník v zdravotnej poisťovni, php programátor alebo servisný technik pre výťahy.

Rozhodnúť sa však musíme teraz. O výbere školy rozhodujú v konečnom dôsledku rodičia, aj keď škola vydáva kvalifikované odporúčanie na základe školských výsledkov, správania sa dieťaťa a záujmov. Ak sa odporúčanie školy nezhoduje s predstavami rodičov, nasleduje komplikovaný proces poradenstva a hľadania správneho riešenia. V podstate sa aj tak vždy presadí rodič. A dieťa... nuž, nie všetky v tomto veku vedia, čo chcú. A ak náhodou aj vedia, predsa len v tomto veku potrebujú oporu rodičov.

Na rozdiel o mnohých známych rodín u nás nebolo rozhodovanie o ďalšej škole veľmi dramatické. Nemuseli sme pre dieťa organizovať doučovanie, aby vytiahol známky na gymnaziálny priemer a my rodičia sme naše egá tiež držali na uzde. Náš názor sa zhodoval s názorom učiteľov a Dávidovým želaním. Dobre dobre učí, zaujíma ho veľa vecí a jeho najlepší kamaráti pôjdu na rovnakú školu. Pre gymnázium sme sa rozhodli skôr preto, lebo máme pocit, že mu trochu predĺžime detstvo, nezúžime záber. Na špecializáciu bude mať času dosť. Rozhodli sme sa však preto, lebo sme sa rozhodnúť museli. Aj keď na také závažné rozhodnutia je podľa mňa priskoro. Deti by mali ostať deťmi tak dlho, ako sa len dá. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Británia sa rozhodla, hranice aj pre Slovákov chce zatvoriť už v marci

Theresa Mayová chystá obmedzenie voľného pohybu oznámiť v rovnaký deň, kedy oficiálne spustí rokovania o brexite.


Už ste čítali?