Adventný veniec na poslednú chvíľu

Autor: Zuzana Široká Faisst | 26.11.2016 o 21:42 | (upravené 26.11.2016 o 21:50) Karma článku: 8,14 | Prečítané:  2423x

Takmer sme to tohto roku nestihli. Už-už sa zdalo, že adventný veniec bude zo supermarketu. Hrozilo, že hektika jesenných týždňov zničí dlhoročnú tradíciu. Predadventná sobota však priniesla zázarak - na chvíľu  sa spomalil čas.

Niektoré tradície, ako napríklad nemenné vianočné menu, sprevádzajú našu rodinu už celé desaťročia, niektoré vznikli iba nedávno, no usadili sa za stolom tak pevne, že tam zostanú aj v budúcich generáciách. Tradície sú pre naše deti posvätné - poznajú ich, tešia sa na ne, rozvíjajú a spoluvytvárajú ich. Napríklad také narodeninové raňajky s tortou, sviečakmi a slávnostným stolom musia byť aj keby hrozila nultá hodina či zmeškanie firemnej porady. V apríli jednoducho musíme ísť na výlet za jarou do Porýnia  a v novembri sa vije adventný veniec. Doma. A žiadne kupovanie podkladu z polystyrénu či (polyetylénovej) slamy. 

Deti si domáce úlohy splnili - celé týždne zvláčali z lesa šišky a bukvicové kvietky, sušili pomaranče a zdobili bobkové listy lakom na nechty. Aj dedko sa činil a vypílil stromisko s najhuňatejším a najvoňavejším ihličím, aké si len viete na adventnom venci predstaviť. Deti mu hovoria srstičie. Vraj je to duglaska. Muž priniesol zelený drôt.

Len ja som nestíhala a neurobila podklad pre veniec. Zvyčajne ho vijem z niekoľkých vrstiev poskrúcaného novinového papiera, ale... fakt neviem, kam ten čas utiekol. Prišla adventná sobota a s ňou zasa robota, futbalový zápas, dva koše bielizne na žehlenie, na aute blikala nejaká záhadná kontrolka, (neviem, čo je lambda-sonda, tak som ju nechala svietiť a išla zaobstarať potravu a zošity na matiku a darček pre Davidovu spolužiačku... čo vám budem hovoriť. Ešte aj na  poštu som musela po balík.

Ten balík ma zachránil. Bol v ňom iba jeden porcelánový tanier, zabalený v škatuli vo veľkosti chladničky. A okolo neho 259 kilometreov dlhý had z recyklovaného papiera. Perfektný materál na adventný veneic. 

Veniec bol raz-dva hotový. A bol obrovský. A úplne perfekný: stabilný, dobre držal tvar aj bez drôtu. Poslúžil by aj ako plávacie koleso, keby niečo. Alebo by sme ho mohli zapáliť a nacvičiť si s mačkou nejaké cirkusové číslo... Sem s tou čečinou!

Ihličia sme mali toľko, že vystačilo na vence pre celú dedinu vrátane hotelov. Pre nás dedko odložil najkrajšie konáriky so šiškami.

Konečne prišli na rad deti so svojimi lakovanými šiškami a orieškami.

Ešte omotať sviečky vlnou z ovečky...

Popri práci sme si porozprávali všelijaké rodinné novinky a príbehy, na ktoré inak ani nie je čas alebo vôla, pripomenuli sme si, že adventné sviečky pomáhajú počítať nedele, ktoré zostávajú do Vianoc. A že ich svetielko ukáže cestu pre Betlehemskú hviezdu (rodinná bájka, nehľadajte na wiki:)

A bolo to. Veniec je hotový, zajtra zapálime prvú sviečku.

Príjmné čakanie na Vianoce, priatelia. Pečte, zdobte, vyvárajte, tradície vytvárajte a veľa sa spolu rozprávajte. Malé zázraky sa dejú každý deň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

SVET

Rakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.


Už ste čítali?