Nobel na Apríl - John Steinbeck: O myšiach a ľuďoch

Autor: Zuzana Široká Faisst | 21.5.2012 o 15:17 | Karma článku: 6,55 | Prečítané:  798x

Keď na veľký príbeh stačí málo slov. Keď veľký príbeh žijú muži, ktorí málo rozprávajú a veľa pracujú. A tajne snívajú. A niekedy musia urobiť veľké veci aby ochránili samých seba, svoje sny a priateľov. A aby ochránili pred týmito priateľmi svet a sny iných. "Never you mind, a guy got to sometimes."

Dej novely O myšiach a ľuďoch sa odohráva za Veľkej hospodárskej krízy v Kalifornii, jeho hrdinami sú potulní farmárski robotníci. Ale mohlo sa to stať trebárs aj na Orave, hrdinami by boli potulní drotári, alebo trebárs námezdní drevorubači v Čiernom lese. Len kto by ten príbeh napísal tak dobre, realisticky, napínavo, dramaticky, triezvo a nekriticky ako Steibeck?

Steinbeckovi sa použitím málo slov, jednoduchých výrazových prostriedkov a plnokrvných dialógov podarilo to, na čo niekto potrebuje tisíc strán. Pri čítaní sa mi zdalo, že ani jedno slovo, ani jedna postava, scéna, či dialóg nie je navyše. A napriek jednoduchému jazyku, čistým výrazovým prostriedkom a írečitému dialektu hrdinov dielko nepôsobí jednoducho, či primitívne. Je autentické. Možno preto, že Steinbeck vedel o čom píše, pretože sám sa istý čas živil ako potulný robotník na farmách. A možno poznal aj dobráckeho hromotĺka Lennieho, ktorý rád hladká myšky, zamat, šteiatka a ženské vlasy. Možno poznal aj chytráckeho Georgea, ktorý sa vie vynájsť v každej situácii. A o bitkárskych farmárov s komplexom menejcennosti typu Curlyho a jeho prelietavej žienky nebola na svete núdza ani pred sedemdesiatimi rokmi, ani dnes. Možno aj jeho fascinovali slnečné lúče presvitajúce pomedzi dosky, z ktorých je postavená stodola, či vodné hady plávajúce po jazierku. Po večeroch pri kartách možno počúval robotníkov snívajúcich o svojom vlastnom kúsku zeme s domčekom a zvieratami, kde budú žiť a pracovať konečne sami pre seba. Isto stretol aj nejedného hrbatého černocha vystrnadeného zo spoločnosti bielych. A Steinbeck ich počúval, pokyvoval a možno občas vytiahol ceruzku a niečo si poznačil.

Á propos, počúval a písal. Viete, čo sa mi páčilo? Steinbeck použil v dialógoch dialekt jednoduchých ľudí s minimálnym vzdelaním, angličtinu spodiny. Chvíľu mi trvalo, kým som si na to pri čítaní zvykla. Nám absolventom British Council sa ježia vlasy na zátylku, keď čítame vety ako "I ain´t got nothin´." Ale ktorýže nádenník kedy hovoril oxfordskou angličtinou? Aj preto sú Steinbeckovi hrdinovia takí autentickí, plnokrvní, 3D - lebo sú skutoční a reálni. Kiežby bolo takých v modernej literatúre viac! Myslím, že dobrý príbeh a dobrý spisovateľ či prekladateľ znesie aj slang, správnu dávku dialektu či štylistických chýb.

You ain´t gonna do no bad things neither, spisovatelia a prekladatelia. My čitatelia máme radi autentický jazyk. You don´t never take no care? Najvyšší čas začať!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

SVET

Rakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.


Už ste čítali?