Nemecké multi-kulti na bobovej dráhe

Autor: Zuzana Široká Faisst | 18.1.2016 o 13:36 | (upravené 18.1.2016 o 20:29) Karma článku: 8,76 | Prečítané:  1329x

Za domom máme bobovú dráhu. Je parádne strmá a dlhá tak akurát, aby sa deckám chcelo šlapať dohora. Biele, čierne, kávové, kakaové i smotanové decká navlečené v pestrofarebných kombinézach zbierajú spomienky na detstvo.

Bobová dráha je vlastne cesta z ulice k potôčiku na konci dediny. Odkedy je svet svetom a naša ulica ulicou, len čo napadne prvý sneh, oteckovia sa chopia lopát a ešte predtým, ako si odmetú chodníček ku garáži, utľapkajú parádny snehový kanál. Aj so skokanskými mostíkmi. 

 Vtedy, keď vznikla naša ulica a oná geniálna dráha, tu vraj boli všetci "domáci", rozumej Nemci. Oteckovia s menami ako Günter, Jochen, Dietmar a Friedrich stavali mostíky pre malé Brigitky, Anneliesky, Haraldkov a Sabrinky.

Niektorí obyvatelia ostali, iní pribudli a naša ulica zažiarila všetkými odtieňmi z Pánbožkovho maskérskeho kufríka. Na jednom konci ešte stále býva prominentný kuchár, ktorý si už dvadsať rokov drží tri Michellinské hviezdičky, v strede sme my, zmiešaný nemecko-slovenský pár a celkom za začiatku utečenecká rodina so šiestimi olivovými deťmi. Medzitým portugalské, rumunské, chorvátske, turecké rodiny. Deti sa volajú Diogo, Ahmad, Leonor, Soraya. A vždy, keď napadne sneh, všetci spolu utekajú na dráhu. Oteckovia si požičiavajú lopaty bez ohľadu na farbu a materiál poriska, mamičky oprašujú gate všetkým všetkým deckám bez ohľadu na farbu pokožky pod nimi. Decká dávajú kolovať cenúle ukoristené z vtáčej búdky,

Na sánkarskej dráhe na Slnečnom kopci intergrácia a multi-kulti funguje priam ideálne.

A teraz k realite.

Prvou oficiálnou prisťahovalkyňou bola teta Katka z Vovodiny. Ešte stále spomína na to, ako si švábske obyvateľstvo myslelo, že čím hlasnejšie bude kričať, tým lepšie im porozumie. Nakoniec porozumela a dnes ju má každý úprimne rád. Aj portugalským, tureckým a ruským rodinám, a verte, že aj mne, trvalo niekoľko rokov, kým sme si získali rešpekt a akceptáciu domorodcov. Nástroje boli veľmi jednoduché a veľmi podobné nemeckým, či všeobecným európskym hodnotám - práca, platenie daní, príjemné a priateľské vystupovanie, dobre vychované deti, poriadok pred domom, malé susedské výpomoci a účasť na miestnych podujatiach.

Na rozdiel od médiami prezentovanej brainwashingovej Willkommenskultur, prevláda v rozhovoroch s nemeckým obyvateľstvom skôr skepsa. Áno, ľuďom treba pomáhať. A áno, každý má právo na život v mieri. A kým išlo len o darovanie oblečenia, prikrývok a matracov pre ubytovne, každý prispel rád. Ak by však došlo na zvyšovanie daní, karta by sa zmenila. Áno, problémy treba riešiť, ale tam, kde vznikli, netreba ich nosiť tisíce kilometrov ďaleko k nám domov.

Problémy podobné tým na Kolínskej stanici počas Silvestrovskej noci nie sú ojedinelé, len sa o nich nemá rozprávať. Ale existujú a sú reálne. Podobné obťažovanie zažili aj moje známe. Mesto Bornheim zakázalo utečencom vstup do plavárne, pretože sa tam nevdeli správať.

A portugalská mamička troch dcér spolu s dvomi nemeckými oteckami včera na bobovej dráhe nahlas uvažovala, či v lete svojim dcéram dovolí kúpať sa v potoku pod kopcom. Ešte sa nerozhodla. Dúfa, že sneh a kombinézy a s nimi i zimná idylka ešte pár mesiacov vydržia. A že otvorenie ďalšej utečeneckej ubytovne sa zasa raz odloží. Že Nemecko sa opäť začne správať ako právny štát. Že problémy sa nebudú prevláčať cez hranice.

Let it snow!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?