Chlieb a (erotické) hry

Autor: Zuzana Široká Faisst | 19.2.2015 o 17:04 | (upravené 19.2.2015 o 21:51) Karma článku: 8,10 | Prečítané:  1917x

Po prvýkrát za päť rokov odkedy tam nakupujem, ponúkal náš obchod s potravinami knihy. Nie hocijaké, samozrejme, ale erotické. Aktuálne vydanie pornografickej trilógie. Kde sa vzal, tu sa vzal, medzi regálmi so zeleninou a akciovými zemiakmi sa objavil kartónový regál s knihami. Nie veľký, mal iba štyri poličky: tie horné obsadili tri samostatné diely Sivej, najspodnejší celá kolekcia pekne previazaná sivou stužkou. A poviem vám, knihy sa míňali rýchlejšie ako čerstvé rožky. Doslova.  

Mamičky s deťmi každého veku na mierne sadomasochistickú trilógiu v nákupnom košíku aranžovali zväzky póru, sieťky s citrónmi a rodinné balenia arašidov. Pánov v oblekoch lákal najmä prvý diel – asi preto, že brožovaná knižka má podobný formát ako desiatové balenie salámy. Dôchodkyne vyťahovali lupy, ktoré ináč nosia na čítanie drobných písmeniek na obaloch potravín a podrobne skúmali nové šedé obálky druhého vydania. A potom (že veď aspoň prvý diel na skúšku) – šup do košíka k prostriedku na čistenie protéz a margarínu s pridanými vitamínmi. Jeden pán v montérkach a stavbárskych bagančiach sa márne snažil knižky zahrabať pod malé maslo a šalátovú uhorku. Tínedžerky si ich okázalo hádzali do vozíkov s leskami na pery a raňajkovými vločkami.

Je skvelé, že supermarkety okrem telesnej potravy ponúkajú aj duševnú. Ale takúto? Stojac v rade pri pokladni opakujem svoju mantru: ja som okej, ty si okej. To, čo čítam ja je okej, aj to čo čítaš ty je okej.

„Hej, mama,“ potiahne ma za rukáv syn. „Nekúpime si aj my tú karnevalovú knižku?“

„Čo? Veď tu knihy nepredávajú.“

„Ale hej, tieto čiernobiele s maskou. Aj Timova mama ju má, aj Sebastiánova.“

Ja som okej, ty si okej, opakujem si potichu a rázne pošlem syna vrátiť knihu do takmer prázdneho regála. To, že takáto „literatúra“ kričí na deti z každého regála v obchode a každého druhého bilbordu na ceste do kina teda okej nie je. Vôbec.

Priznávam, takmer som si raz tie knihy kúpila. Pred vyše rokom, prvé vydanie s niečím ružovým na obálke. Ležali rozčítané tuším na každej druhej deke na kúpalisku. V najmenej troch rôznych jazykových mutáciách. V kníhkupectve dokonca naaranžovali malú výstavku podobnej literatúry. Na stolíku pokrytom čiernym zamatom ležali putá, bičíky a tie prekliate Odtiene. Decká tie putá a biče strašne lákali. Chceli sa hrať na kowbojov...

Povedala som si, že si tú knižku radšej objednám cez internet. Vydavateľská skupina Weltbild uvádzala pred rokom pred týmito knihami stanovisko, že ich síce predáva, ale ako podnik s katolíckym pozadím sa od ich obsahu dištancuje. Weltbild krachuje, stanovisko zo stránky zmizlo, Sivá sa predáva na tisíce. Na inom portáli som si prečítala ukážky zo stránok. Veď niečo na tom musí byť. Nedošla som ďaleko. Štýlom legastenickej štrnástky, ktorá namiesto leporel od detstva pozerala reklamy na kozmetiku, opisované erotické orgie. Naozaj to čítať nemusím. Ani nedokážem. Moja hranica leží tesne za Coelhovými Jedenástimi minútami.

Ale ako vravím, okej, ja to čítať nemusím, ty si rob, čo chceš. Len si zavri dvere na spálni a reklamu na Sivú v akejkoľvek podobe presuň na dobu po dvadsiatej druhej. Knižky do zadného rohu kníhkupectva ďaleko od rozprávok a putá a biče prosíme vrátiť do obchodov, ktoré sa na takýto druh tovaru špecializujú a deti dnu nevpúšťajú.

Aj by som rada vedela, kto na tejto trilógii frčí. Nikto, koho dobre poznám, ale podľa čísel predaja desiatky tisíc Slovákov a milióny ľudí na celom svete. Pozriem si čitateľské komentáre v internetových obchodoch s knihami. Stovky komentujúcich ohodnotili knihy priemerom štyroch hviezdičiek z piatich. Hm. Vraj „Ja moc necitam, ale tejto knizke som nemohla odolat. Je uzasna a inspirativna.“ alebo „Úúúúúžasné. Konečne niečo pre normálne ženy.“ A podobne. Zisťujem, že nie som normálna.

Ale veď okej, ja som okej, ty si okej. Našli sme obchod s potravinami, kde tieto knihy nepredávajú. Ani žiadne iné. Miestne kino mení program aj plagáty v meste. Uf. Vraciame sa do normálu. Povedala by som, že do šedej reality, ale s tou šedou je to teraz dosť pestré. Až priveľmi na môj materinský vkus.

V piatok a v sobotu môže môj osemročný syn pozerať s nami „dospelácke“ programy v telke. Na kanáli s reportážami z celého sveta pustili po dokumente o púštnych živočíchoch reportáž o tom, ako mladučké Číňanky v modernej fabrike 24 hodín denne, 7 dní v týždni (na smeny) leštia plastové vibrátory všetkých možných aj nemožných farieb, tvarov a veľkostí. Vypíname telku.

V sobotňajších novinách sa Odtiene napchali hneď do troch článkov. V hospodárskej prílohe si finančníci mädlia ruky, lebo obraty v erotickom priemysle dosahujú astronomické výsledky. Sieť obchodov so stavebninami zaznamenala po premiére filmu Päťdesiat odtieňov obrovský nárast dopytu po reťaziach, lanách a železných hákoch (!?). Čítame, že čoraz častejšie sú výjazdy hasičov za ľuďmi, ktorí si počas hrátok s putami a hore uvedeným železiarskym tovarom vážne ublížili alebo sa napevno pripútali k niekomu či niečomu a treba ich vyslobodiť ťažkou technikou. Paráda. Keby to neboli seriózne noviny, ani tomu neuverím.

Nie som teda normálna, ale snáď som okej. Aj ty si okej, rob si, čo chceš. Ale neupútavaj pozornosť mojich detí vecami, ktoré v ich veku okej nie sú.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?