Nobel na Jún - Rudyard Kipling: Kniha džunglí

Autor: Zuzana Široká Faisst | 9.7.2012 o 11:40 | Karma článku: 7,55 | Prečítané:  653x

Myslela som si, že Knihu džunglí poznám, že si čítaním pripomeniem nedeľné predpoludnia pred telkou, a že príbehy o Mauglím a vlčej svorke budem rozprávať Dávidovi pred spaním. Ale - chyba lávky! Pôvodná Kiplingova verzia má s tou Disneyovskou spoločné máločo. Mauglí, Balú a Bagíra vystupujú iba v troch zo siedmych príbehov a ich výchovné metódy a opisy zabíjania tigra Šer Chána by namiesto sladkých snov prilákali iba ak nočné mory o bláznivých opiciach. Napriek tomu neľutujem, Kniha džunglí je naozaj o džungli a jej obyvateľoch takých, akí sú - o zvieratách bez antropomorfných čŕt a vlastností, ktoré nasledujú svoj inštikt. A len tak mimochodom, jeden z príbehov z džungle, Biely tuleň, sa odohráva uprostred Beringovho mora.

Kiplingova Kniha džunglí je dielom svojej doby: v roku 1894 si ešte Balú mohol dovoliť uštedriť Mauglímu jednu výchovú, vĺčatá ho pri hre mohli pohrýzť do krvi a brutálne opisy zabíjania opíc asi tiež neodsúdili knihu do priečinka pedagogicky nevhodných. (Neobhajujem, iba konštatujem.)

V Kiplingovej džungli vládne Zákon džungle. A ten je drsný. Zvieratá zabíjajú pre potravu, pre obranu, z pomsty. Mangusta Rikki-Tikki-Tavi kántri hady ako na bežiacom páse a bojové slony robia to, načo ich vycvičili. V záplave pastelovo sfarbených zvieratiek z novodobých detských knižiek to pôsobí celkom osviežujúco a prirodzene. Ale aj tak by som knihu neodporučila čítať deťom prvého stupňa základnej školy. A poslednú poviedku, Služobníci jej Veličenstva, v ktorej sa mulica, kôň, slon a vôl rozprávajú o zážitkoch v bojoch britskej artilérie by som asi vynechala úplne.

Zato tú o bielom tuleňovi by som zaradila do povinného čítania. Pripomína skôr Ezopove alebo Záborského bájky, keď mladý biely tuleň po rokoch hľadania nájde pre svoju rodinu ostrov, na ktorý sa nemôžu dostať lovci kožušín. Krásny, dojímavý príbeh.

Pravdupovediac, neviem, či by Kipling za svoje dielo dostal Nobelovku aj dnes, bol však jedným z prvých v čase, keď literatúra ešte nemusela šokovať, aby vystúpila z radu tisícov podobných príbehov. Kipling je autentický, je svedok svojej doby a aj keď sa snaží opisovať zvieratá z ich pohľadu, nezaprie, že džungľu navštívil ako príslušník vtedy nadradeného Britského spoločenstva v Indii. Domorodci a zvieratá (slony, mangusty, mulice...) predsa len konali v duchu doby.

Záver - Kniha džungle áno, pre menšie deti pokojne aj tá humánnejšia, schematickejšia verzia od Disneyho, a pre tie väčšie pravý Kippling.

Hoci, keď tak nad tým rozmýšľam, dnešné deti už videli v televízii toľko zabíjania a krvákov, že jeden mŕtvy tiger stiahnutý z kože ich asi z miery nevyvedie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?