Prominentné osobnosti, prominentné národnosti. A my sme čo?

Autor: Zuzana Široká Faisst | 10.4.2012 o 22:23 | Karma článku: 11,08 | Prečítané:  1455x

My Slováci sme asi od macochy. Globálne prominentné osobnosti často pochádzajú z prominentných národností. A národov. A kontinentov. Všetci vieme, ktoré to sú.  Vzhliadame k nim a chceme byť ako oni. Tvárime sa, že sme ako oni, že sme niekto iný. Neviem prečo, ale je to škoda. Práve som si prezrela jeden internetový portál prevádzkovaný veľkým slovenským vydavateľstvom, na ktorom potenciálni spisovatelia môžu uverejniť svoje diela. To, že si autori dávajú anglicky sa tváriace prezývky a mená sa ešte dá akceptovať. Zaráža ma však, že množstvo príbehov z pera slovenských autorov sa odohráva v Spojených štátoch. Prím hrajú americké právničky a inšpektori z CIA a FBI. Akoby americké námety a postavy boli pre našich čitateľov zaujímavejšie. Nie sú. Akoby sa Slováci dokonale vyznali v americkej apoločnosti. Nevyznajú. Ale myslia si to. Akoby sa niektorí, opakujem niektorí, Slováci hanbili za to, že sú Slováci. Akoby sme boli od macochy.

Neviem, kde sa to v nás berie.

Neviem ako sme k tomu prišli, že potajme a niekedy aj nahlas škatuľkujeme ľudí podľa ich pôvodu. Napríklad taká Andrejka. Prišla do Čierneho lesa v Nemecku za prácou. Jazykové vybavenie, skúsenosti, či otvorená myseľ do jej cestovnej batožiny nepatrili. Nevadí. Už na konci prvej pracovnej smeny ako upratovačka v nóbl hoteli mala úplne jasnú a nevygumovateľnú predstavu o spolupracovníkoch:

- nemecké upratovačky sú lenivé a majú veľké zadky

- Portugalky len klábosia a kávičkujú

- s Ruskami sa aj tak nikto nebaví, asi preto, že sú škaredé ako noc

- Juhoslovanky sú falošné darebáčky

- Maďarky sú celkom pekné na to, že sú Maďarky; ktovie, čo za kšefty s tými prachatými hosťami majú

- Poľka má taký príšerný prízvuk, že jej ani jazykovka nepomôže ...

- čo povedala Andrejka o tureckej kolegymi radšej ani nenapíšem, ale môžete si domyslieť. Jej prirovnanie bolo z ríše zvierat.

Ale ten potetovaný americký praktikant v kuchyni, zvaný aj Mr. Kex, je (podľa nej) totálne cool. Nuž darmo, pochádza z tej naprominentnejšej prominentnej krajiny.

 

Ale nie sme v tom sami.

Škatuľkujú a posudzujú aj iní. Na základe skúseností, vedomostí a osobných kontaktov, rozumie sa.

Keď som študovala v Anglicku, docent na predmete Turistické destinácie sa ma pred celou prednáškovou sálou opýtal, aké to u nás bolo cez vojnu. Nuž darmo, Tatry nie sú prominentná destinácia. Tatry sú od macochy.

Keď som neskôr študovala v Nemecku, pracovala som na recepcii iného nóbl hotela. Hostia si na základe môjho prízvuku mysleli, že pochádzam z neďalekého Alsaska, že som si len tak odskočila do krajiny predkov. A ja som ich všetkých v záujme osvety a tak trochu aj národnej hrdosti opravovala, že nie celkom z Francúzka, ale zo Slovenska som si odskočila čo to sa naučiť. Žoviálny výraz hotelových hostí sa v tejto chvíli zmenil na taký ten pohľad, ktorý majú navštevníci útulku pre zvieratá. Hosť trochu poodstúpil, z náprsného vrecka vytiahol peňaženku, z peňaženky päťeurovku a ukazovákom ju posunul po recepčnom pulte mojím smerom. Odmienuť sa nedalo, hosťa predsa musí hriať dobrý pocit, že sumou, ktorou sa v hoteli kalkuluje lyžica omáčky na tanieri, prispel k zlepšeniu životných podmienok mojej rodiny žijúcej kdesi v polozrúcanej zemľanke. V krajine od európskej macochy.

Niet divu, že niektorí, opakujem niektorí, Slováci žijúci v zahraničí, ale aj tí doma vymýšľajú kuriózne opisy a pomenovania svojej vlasti. Československo, či Central Europe sú ešte neškodné. Ale stretla som sa aj s kuriozitami ako Slovak part of Austria, Tatraland :), Austrian-Hungary alebo Nord-Ungarn.

 

Sú však aj cudzinci, niektorí dokonca aj z prominentných krajín a národností, a nie je ich ani tak málo, ktorí sa o tú našu krajinu  zaujímajú, chcú ju spoznať a niečo sa o nej naučiť. A tak sa pýtajú. Pýtajú sa napríklad, čo je na Slovensku zaujímavé a nevšedné. A my hrdo odpovedáme, že Slovensko má najkrajšie ženy na svete. Nuž, možno áno, možno nie. Venezuelčania si o tom isto myslia svoje. Mňa by potešilo, keby sme sa napríklad mohli pochváliť najvyšším počtom vysokoškolsky vdelaných žien v Európe. Alebo najnižšou mierou úmrtnosti na kardiovaskulárne choroby. Prevratnými vedeckými objavmi. Alebo by sme sa aspoň mohli pochváliť skvelým vínom. Lebo to naozaj máme. A nie je od tokajskej macochy.

A máme aj všeličo iné, čím sa môžme chváliť, na čo môžme upozorniť. Nemáme dôvod cítiť sa ako chodobná pastorkyňa prominentných krajín. Namiesto tuctových agentov CIA máme vyšetrovateľov od Dominika Dána. Plnokrvných, živých. Len ich treba "sprominentniť".  Najprv doma, a potom možno na celom svete.

Prominentné osobnosti a národnosti sú také. Sebavedomé. Nie sú od macochy. Poznajú svoje korene a akceptujú ich.

A ani my nie sme od machochy. Sme zo Slovenska. Nemusíme kradnúť literárne námety, jazykové výrazy a spôsoby správania od iných. Máme svoje. A dobré.

 

P.S. Nie všetci Slováci sa hanbia za svoj pôvod a majú nízke sebavedomie. Väčšina z nás na svoju vlasť nezanevrela. Len mne sa v poslednom čase priplietlo pod nohy niekoľko dvadsaťročných Čechoslovákov a zopár slovenských rádobyspisovateľov píšucich o amerických kriminálnikoch.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?