SRD verzus Slnečný kopec

Autor: Zuzana Široká Faisst | 6.1.2012 o 20:00 | (upravené 6.1.2012 o 21:31) Karma článku: 6,66 | Prečítané:  653x

Tak a sme doma. Vrátili sme sa z domova. A ja sa pýtam: domov, sladký domov, kde vlastne si? Slovenská rodná dedina, ďalej SRD (čítaj podľa vzoru Jéerdé) nesklamala. Boli tam všetci. Rodičia, súrodenci, švagriná, starká, starký, netere, sesternice a hŕby susedov si podávali kľučky a ruky, štamperlíky, deti a recepty kolovali z ruky do ruky. Presne na to som sa tešila. Na kopu ľudí, klebety v Gemerskom nárečí, na to, ako spolu s párikom susedov či známych s igelitkami vbehne do kuchyne aj nejaký pes a nikomu to nevadí. Lenže slovenská rodná dedina, odteraz už naozaj len SRD, sklamala.

SRD ma totálne naSRDila. Ba čo, naSRala.

Všade bol neskutočný bordel. Mráz spálil trávu a nový sneh ešte nenapadol aby milostivo zakryl hŕby odpadkov, nelegálne skládky, plastové fľaše, konzervy a všadeprítomné igelitky. V jarku pri ceste sa váľal kus strého koberca, ktorého vzor mi bol matne povedomý. Drôtené ploty okolo záhrad zdobili potrhané sáčky a igelitky.

Najhoršia bola prechádzka k ruinám starej papierne. Mala som ju v pamäti ako romantickú prechádzku trávou popri potoku, do ktorého sa skláňajú vŕby. Namiesto toho sme sa doslova brodili kopami odpadkov. Hnusných smetí. Boli tam plienky a iné použité hygienické potreby, plastové obaly od luxusných potravín, hnijúce šupy z ovocia, sklenené fľaše od alkoholu, kusy handier a iné neidentifikovateľné kopy smetia vysoké minimálne po kolená.

Zlatým klincom prechádzky bol pohľad na zapálený kontajner na odpadky. Hustý štipľavý dym zahaľoval pohľad na ruiny. Pre môjho päťročného syna to bol kultúrny šok. K ruine som ho dotiahla takmer násilím. Kráčali sme popri potoku, kde sa v každom vodnom víre točila aspoň jedna plastová fľaša. Konáre starých vŕb nad vodou špatili kusy fólií, igelitky z každého supermarketu v okolí a kusy handier. Vodou podmyté brehy ukrývali plesnivé vankúše, matrace, káble, zaváraninové poháre a záhradný odpad z jesene. A ruiny? Hádajte čím boli posiate staré miestnosti a ich okolie?

A odvety, len čo k nám do kuchyne zavítal ďalší ujko, sused, či vzdialený príbuzný, pýtala som sa sa v duchu, čo vyhodil do potoka on? Patril ten zelený koberec tejto tetuške? A kto z nich vysypal k vode celú fúru zaváraninových pohárov? A táto teta, ktorá u nás od nepamäti bez opýtania nakúkala do hrncov, čo keď ten otlčený lavór spod mosta patrí jej?

Toto má byť môj domov? Odtiaľto pochádzam, ale vedela by som sa sem vrátiť? Môj syn premenoval SRD na Smetiskovce. Potom na Svinčíkovce. Potom na ... . To sem nenapíšem. Len dúfam, že o tom nebude rozprávať vo svojej nemeckej škôlke.

Lebo u nás, v Čiernom lese, na ulici Slnečný kopec všetci triedia odpad. V kuchynskej skrinke máme odpadkové koše na biologický odpad, recyklovateľný a ostatný odpad, triedime papier a sklo. A môj nemecký manžel dokonca bez reptania zaplatí na skládke päťdesiatku za náležité odstránenie haraburdia z garáže. Na hranici nášho pozemku tečie potok. Ak by sa tam čírou náhodou objavil nejaký papierik či nedajbože škatuľka od cigariet, tak ju niekto z našich čistotných susedov diskrétne zdvihne a odloží do náležitej nádoby určenej pre daný druh odpadu. Lebo naši nemeckí susedia sú takí. Diskrétni a poriadkumilovní.

A v tom to väzí. Okrem môjho nemeckého manžela a polonemeckého syna u nás na Slnečnom kopci nikto bez vyzvania nenazerá do hrncov, žiadna susedka by si nedovolila dať nášmu bábätku zvýšenú grúlku z taniera. Nieže by sme tu trpeli nedostatkom sociálnych kontaktov, máme ich viac než dosť, ale tunajšie sociálne kontakty pred návštevou zatelefonujú alebo aspoň slušne zazvonia pri dverách. Málokto vojde s tvarohovníkom rovno do kuchyne. A to mi tu v Nemecku aj po mnohých rokoch k pocitu naozajstného domova chýba.

Takže toto je môj (už nie celkom nový) domov. Sterilne čisté ulice, záhrady a turistické chodníčky. A sterilne čisté susedské vzťahy. Môj syn chcel ostať na Slovensku. Tam sa nemusí sedieť s koláčom pri stole a počúvať, o čom sa rozprávajú kávičkujúci susedia. Slovenskí kávičkujúci  susedia podávajú deťom koláčiky pod stôl, do záhrady či na iné miesto, kde sa horda rodinných detí práve nachádza.

A tak sa pýtam, kde vlastne bývam? A odkiaľ pochádzam? A kde by som bývať chcela? A čo je viac? Kopa príbuzných a priateľov na smetisku alebo hygienicky nezávadné prostredie a susedské vzťahy?

 

PS1 Samozrejme, je veľa iných faktorov, pre a proti životu v Nemecku a na Slovensku. Ale o tých nabudúce.

 

PS2 Aj v našej SRD rozdáva pán starosta plán odvozu triedených odpadkov ako sklo, plastové fľaše a iné. Napriek tomu obrovské množstvá odpadkov končia v potoku, v okolí kontajnerov a v kontajnerov. A keď sú tieto plné, niekto ich zapáli.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?